pre mäsožravé rastliny je vhodná kyslá s neupravovaným pH, hrubo vláknitá. Dováža sa k nám najčastejšie z Litvy (Klassman,...) alebo z Nemecka (Gramoflor). Zabezpečiť ju býva pomerne problém, občas sa dá kúpiť vo väčších gardencentrách (nie komerčných reťazcoch, ale lokálnych, často spojených s pestovaťeľskými škôlkami, napr. Plantago,...), potrebách pre pestovateľov rastlín (napr. Takásc, Pasič,...), či cez internetový predaj pestovateľov (napr. Plantae.sk).
nie je pre pestovanie mäsožravých rastlín nevyhnutnosťou, aj keď sa o jeho potrebe často dočítate. Je veľmi vzdušný, v živom stave prirodzene antiseptický (v bežnej kultúre mäsožravých rastlín však dlho živý nevydrží), vhodný ako prísada do substrátov pre rod
Nepenthes, ale ľahko nahraditeľný iným vzdušným materiálom. Prakticky nekúpiteľný, získavanie z prírody nemožno odporučiť, nielen preto, že takmer všetky náleziská sú plošnými chránenými územiami, ale i preto, že sa jedná o veľmi citlivé biotopy a pozitívny efekt rašelinníka v kultúre nevyvažuje ani malinkým podielom negatívny efekt zásahu do prirodzeného prostredia lokality, ked rastie.
taktiež nie je úplne nevyhnutný pre väčšinu druhov mäsožravých rastlín. Vhodný najmä pre saracénie. V hrubšej zrnitosti vylepšuje substráty pre rosičky či mucholapku, ale tie porastú i bez neho. Kvalitný je čisto biely, takmer priesvitný. Pokiaľ je s prímesami (najčastejšie vápnik (biely i farebný), železo (hrdzavý či mierne žltý),...), použiť sa nesmie, lebo časom uvoľní do pôdneho roztoku nežiadúce soli.
ako napr perlit (agroperlit), vermikulit, keramzit, seramis,... sa používajú najmä pre rod
Nepenthes, keďže sú vzdušné, viažu vodu (každý materiál inak, perlit väčšie množstvo ale krátko, vermikulit malé množstvo, ale dlhšie) i niektoré živiny.
či iné pestovateľské nádoby by mali byť plastové. Keramické nie sú pre väčšinu mäsožravých rastlín vhodné, keďže do pôdneho roztoku uvoľňujú soli obsiahnuté v keramike a až na výnimky, mäsožravé rastliny minerálne soli neznášajú. Tou výnimkou je veľká časť druhov rodu tučnica (
Pinguicula spp.), ktoré rastú na vápenatých substrátoch bežne, takže im soli nevadia. Ďalšou výnimkou je
Drosophyllum lusitanicum, ktorý zvyčajne pestujeme v dvojitej nádobe, vnútorná je keramická (zo špeciálnych dôvodov). Veľkosť kvetináča je vhodné zvoliť čo najväčšiu, podľa možnosti. Väčšia nádoba poskytuje vyššiu stabilitu podmienok (teplota, vlhkosť, ale i vzdušnosť).
filter na vodu na princípe reverznej osmózy
je pri pestovaní mäsožravých rastlín veľmi praktické zariadenie. Pomocou neho vyrábame kvalitnú mäkkú vodu s parametrami blízkymi vode destilovanej, navyše s nulovými nákladmi na energiu. Z filtra idú 3 hadičky, jedna je vstup vody z vodovodu, a dva sú výstupy - prečistená voda (asi 1/3 vstupného objemu) a voda obsahujúca viac solí (asi 2/3 vstupného objemu). Filter vodu prakticky rozdelí na 2 časti, s tou viac zasolenou možeme zalievať iba niektoré tučnice, či ju použiť v domácnosti ako úžitkovú. Nákup možno odporučiť cez internet zo zahraničných obchodov (slovenské sú v tejto oblasti stále predražené), za filter s dobrými parametrami, so všetkým potrebným príslušenstvom a náhradnými predfiltrami by ste nemali zaplatit viac ako 200 eur.
literatúra o mäsožravých rastlinách
- Miloslav Studnička: Masožravé rostliny (Academia, 1984)
- Zdeněk Ježek: Masožravé rostliny (Květ, 1999, 2003)
- David Švarc: Masožravé rostliny (Sursum, 2003)
- Martin Zoun: Masožravé rostliny - Druhy vhodné i pro pěstování v bytě (Computer Press, 2006)
- Kamil Pásek: Masožravé rostliny - Podrobný návod k pěstování (Grada, 2006)
- Miloslav Studnička: Masožravé rostliny - Objekt badatelů, dobrodruhů a snílků (Academia, 2006) ISBN 8020014047
- Miloslav Studnička: Masožravé rostliny - Sborník článků pro časopis Živa 1980-2004 (2007)
- Miloslav Studnička: Masožravé rostliny a jejich bydliště - Carnivorous plants and their biotopes (2010)
Obsiahly zoznam literatúry o mäsožravých rastlinách je tu:
ivo.koudela.sweb.cz/books.txt
