choroby a škodcovia mäsožravých rastlín

  Nie je veľa známych lokálnych chorôb a škodcov, ktoré napádajú i mäsožravé rastliny. Predsa sa však niektoré nájdu. Z chorôb sú to najčastejšie hniloby, napádajúce najmä oslabené jedince v menej vhodných - nevhodných podmienkach. Najúčinnejšou ochranou je zmena podmienok k lepšiemu, spolu s odstránením napadnutých pletív, či celej napadnutej rastliny (podľa miery napadnutia). Občasne sa na mäsožravých rastlinách (ale skôr len v ich okolí) vyskytnú plesne. Dlhoročné skúsenosti potvrdzujú ich jednoduché odstránenie častým postrekovaním vodou (čistou, demineralizovanou). Mechanický účinok dopadajúcej vody stielku plesne naruší, o zvyšok sa postarajú konkurenčné mikroskopické druhy. Pokiaľ ani po viacerých dňoch pleseň nezanikla, je potrebné odstrániť zdroj - substrát plesne.

  Mäsožravé rastliny sú veľmi citlivé na rôzne látky v okolí, preto použitie chemických prostriedkov začiatočníkom nemožno odporučiť (čo je v interiéri nevhodné i zo zdravotného hľadiska).   Zo škodcov sú častými spolunažívateľmi mäsožravých rastlín najmä chvostoskoky (miniatúrne skákajúce živočíchy žijúce na povrchu pôdy), ktoré ale nie sú priamymi škodcami, keďže sa živia rozkladajúcim sa rastlinným materiálom (i rašelinou). Rašelinou sa živí i žižiavka (Porcellio scaber), tento druh už škodí, aj keď sekundárne, ale pri jeho premnožení v kvetináči môže dôjsť aj k úhynu všetkých rastlín. Výlučkom žižiavky je amoniak, ktorý obohacuje povrch substrátu dusíkom vo veľmi ľahko využiteľnej forme. Povrch substrátu rýchlo porastú (najmä jednobunkové) riasy a degradujú tým kvalitu rašeliny. Žiaľ, jedinou zatiaľ známou ochranou je presadenie rastlín do čerstvého substrátu a skompostovanie starého i so žižiavkami. Na chémiu nereagujú.

  Občasne môžu niektoré druhy mäsožravých rastlín (najmä rosičky) napadnúť vošky. Likvidujeme ich mechanicky, alebo sa osvedčilo vhodiť do vitríny k rastlinám lienku či pavúka, pokiaľ tam nájdu vhodnú klímu (neprehrievajúce prostredie, vhodné najmä začiatkom zimy, presne vtedy, kedy sa chcú vošky presťahovať do vitríny najviac).

  Vážnejším škodcom mäsožravých rastlín sú smútivky (Sciara spp.). Dospelý jedinec vyzerá ako malinká (asi 1mm) muška. Škodia v larválnom štádiu, požieraním mäkkých rastlinných pletív. Larva je cca 4mm dlhá, telo má priesvitné a hlavičku čiernu. Žije na povrchu vlhkého subtrátu (či tesne pod ním, do 5mm), kde sa bežne živí i riasami. Ohroziť môžu iba malé, klíčiace či čerstvo vyklíčené rastliny, najviac tučnice. Najefektívnejšou ochranou je posypanie povrchu substrátu kremičitým pieskom (vrstva 2-5mm). Piesok zostane suchý a je pre larvy smútiviek veľmi nevhodným materiálom. Účinný je, pokiaľ ho neporastú riasy. Dospelce smútiviek úspešne odchytávajú väčšie jedince mexických tučníc (Pinguicula), Byblis,... Použitie chémie iba v krajnom prípade (v pôde zostávajú rezíduá chemikálií veľmi dlho).

  Na saracéniách a občasne i krčiažnikoch (Nepenthes) sa darí pukliciam. Sú to malé (do 5mm), šupinkovité až takmer polguľovité živočíchy žijúce prisaté na listoch i stonkách rastlín, najčastejšie na neprístupných miestach. Pri výraznejšom napadnutí dokážu rastlinu vysať. Najúčinnejšou ochranou je prevencia, teda dôkladná kontrola každej privezenej potenciálne hostiteľskej rastliny pred jej zaradením do zbierky. V prípade, že sa pukliciam podarí v zbierke rozmnožiť, je boj s nimi veľmi náročný a zdĺhavý. Povrch tela puklíc chráni vosková vrstva, vďaka ktorej sú pomerne dobre chránené i proti chemickým prostriedkom. Do chemickej ochrannej látky sa pridáva lieh a zmes sa natiera vatou na povrch rastliny. Účinnou chemickou látkou je cypermetrín (zrejme aj niektoré iné). Táto látka je však veľmi nebezpečná pre životné prostredie i človeka, preto ju nemožno odporučiť. Reálnou ochranou teda zostáva pravidelná kontrola a mechanické odstraňovanie puklíc (zošuchnutím suchou vatou). Je to veľmi zákerný škodca, keďže vajíčka prežívajú v pôde dlhú dobu, jeho kompletné odstránenie zo zbierky trvá viac ako rok. Treba kontrolovať aj keď sa už mesiace žiadna puklica nenašla, môže sa totiž ešte niekde vyliahnuť. V prípade, že nejaký jedinec tohoto škodcu zostane zabudnutý (čo je dosť pravdepodobné, keďže sa ukrýva v pazuchách a na spodnej strane listov) a vytvorí vajíčka, sme znovu na začiatku. Pomôže i presadenie rastliny s dôkladnou sprchou (i koreňa).

  Vo vonkajčích kultúrach môžu veľké škody narobiť vtáky. Najmä drozdy sa radi prehrabujú v rašeline a to, že tam predtým boli naše vzácne rastliny akosi neberú do úvahy. Zakrývanie rastlín či celej kultúry sieťou je potrebná vec.   Ďalšie info - choroby a škodcovia mäsožravých rastlín - Plantae journal.