Mäsožravé rastliny rastú na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy, v najrôznejších klimatických oblastiach a často v podmienkach s veľmi špecifickou mikroklímou, preto nie je možné zovšeobecniť ich nároky na pestovanie. Pri ich pestovaní je potrebné vychádzať z klimatických a geologických podmienok na prírodnej lokalite konkrétneho druhu. Mnohé druhy však rastú v takých podmienkach, ktoré, v určitom rozsahu tolerancie, sme schopní zabezpečiť na jedinom mieste a preto tam môžeme vytvoriť i pomerne druhovo bohatú kolekciu. Znalosti z prirodzených stanovíšť sú neoceniteľnou pomôckou pri kultivácii, preto by sme sa so záujmom o pestovanie mali venovať najmä ich štúdiu.
V nasledujúcich riadkoch budú rastliny rozdelené do skupín podľa nárokov na pestovanie a budeme sa zaoberať jednotlivými skupinami podrobne. Keďže sa predsa len niektoré faktory prostredia dajú aspoň čiastočne zovšeobecniť, pre zjednodušenie ich uvádzam v úvodnej všeobecnej časti a následne budú doplnené a upravené
pri jednotlivých skupinách.
Takmer všetky druhy mäsožravých rastlín vyžadujú maximálne možné oslnenie. Výnimku tvoria 3 druhy pralesných tropických rosičiek, niektoré krčiažniky a niektoré tučnice (európske, ale tie skôr kvôli teplu), ktoré pestujeme na rozptýlenom svetle. Všetky ostatné druhy, pokiaľ ich pestujeme v bytových podmienkach, je potrebné umiestniť na parapet okna orientovaného optimálne na juhovýchod. Vhodná je i východná až západná expozícia (pozor treba dať na uzavreté kultúry orientované na JZ, v horúcich dňoch tam najľahšie dôjde k extrémnemu prehriatiu). V skleníkových podmienkach s nedostatkom svetla zvyčajne problém nebýva. Nedostatočné oslnenie je najčastejšou chybou začínajúcich pestovateľov mäsožravých rastlín.
Úplne iné teploty potrebuje kultúra druhov tropického, iné mierneho pásma. Tropickým druhom (nezaťahujúce svetlomilné a pralesné tropické rosičky, bublinatky, mexické tučnice, krčiažniky, byblis, genlisea, heliamfora) vyhovujú izbové teploty našich príbytkov (s rozdielmi v zimnej teplote, v zime sú krčiažniky najnáročnejšie, potrebujú min. 18 °C, mexické tučnice sú v zime chladnomilné, 10-15 °C je ich optimum). Problémom sú teploty letné, najmä počas horúčav, keď v čiastočne uzavretých pestovateľských vitrínach za oknom dosahujú hodnoty vyššie, ako je rastlinné pletivo fyzicky schopné zniesť. Preto počas kritických dní je nevyhnutné vyriešiť situáciu kompromisom na úkor hladiny oslnenia - čiastočným pritienením. Vo vonkajšej kultúre sú tieto problémy zriedkavejšie. Druhy mierneho pásma (zaťahujúce rosičky, mucholapka, saracénie, cefalotus, európske tučnice, darlingtonia) zimujeme pri nízkych teplotách, 5-15 °C (európske tučnice a rosičky pri 0-5, alebo až -5 °C).
Väčšina druhov vyžaduje subtrát trvalo vlhký až mokrý. Preto sa bežné druhy pestujú v kvetináčoch postavených vo vode. V letnom období substrát podmáčame viac, v zimnom stačí, aby bol vlhký (najmä v chlade zimujúce druhy neprelievame). Dôležitá je kvalita vody. V prírode rastú mäsožravé rastliny na minerálne chudobných pôdach, vápenaté i iné soli neznášajú. Výnimkou je väčšina druhov rodu tučnica (
Pinguicula), ktoré sú kalcifilné, či aspoň tolerantné voči vápenatým soliam. Zálievková voda musí byť mäkká, optimálne kvalitou blízka vode destilovanej (technická destilovaná voda je podľa mnohých zdrojov nevhodná). Najlepšie je vyrábať ju filtrom na princípe reverznej osmózy. Prípadne sa uhličitanová tvrdosť dá odstrániť prevarením. Vodu varíme asi 10 minút, necháme ochladiť a uhličitany sa vyzrážajú na dne. Siričitany vo vode síce zostávajú. ale tie sú zastúpené v oveľa menšom množstve.
Najbežnejším substrátom je čistá, hrubo vláknitá vrchovisková rašelina. Rašelina musí byť neupravená, s pôvodným kyslým pH. Najlepšia je s nízkym stupňom rozkladu (biela). V čistom stave, alebo prípadne v kombinácii s kremičitým pieskom (max. 1/3 objemu) ju používame pre väčšinu rosičiek, mucholapku, darlingtoniu, saracénie, väčšinu bublinatiek, genlisey, byblis, cefalotus a heliamfory. Pre druhy rodu
Nepenthes miešame epifytický substrát, zložený z dubovej (alebo topoľovej) kôry (borovicová nie je úplne vhodná), koreňov papradí, lignocelu, vermikulitu, perlitu, keramzitu, seramisu, (nie všetky vymenované zložky sú nevyhnutné)... Rašelina je v substráte krčiažnikov nevhodným materiálom, rýchlo podlieha rozkladu a nie je tak vzdušná ako ostatné zložky. Pre
Drosophyllum, hľuznaté rosičky a tučnice miešame špeciálne substráty. Aj keď sa možno niekde dočítate o sterilizovaní substrátu, je to proces veľmi nevhodný. Nielenže tým vytvoríme biologicky bezkonkurenčné prostredie a prvý patogén, čo sa k rastline dostane má otvorený priestor na premnoženie, ale vysokou teplotou pri sterilizovaní sa narúša fyzikálna i chemická štruktúra rašeliny (ktorá potom skôr zhnije).
Mäsožravé rastliny rastú na pôdach veľmi chudobných na živiny v (pre rastliny) dostupnej forme (preto sa u nich mäsožravosť napokon vyvinula) a akékoľvek hnojenie je vylúčené. Končiť môže vytiahnutím rastliny až jej úhynom. Výnimkou sú postupy niektorých pestovateľov-špecialistov, kedy sa v konkrétnych prípadoch pridávajú stopové prvky do kultivačného nálevu pre druh
Aldrovanda vesiculosa, alebo obmedzené množstvom hnojiva priamo do pascí krčiažnikov.
Skoro všetky mäsožravé rastliny potrebujú pre svoj dobrý rast vyššiu relatívnu vzdušnú vlhkosť. V skleníkovej kultúre s nedostatočnou vlhkosťou problém nebýva, v okennej kultúre to dosahujeme ich pestovaním v čiastočne uzavretých nádobách (vitrínach, akváriách,...). Postrekovanie vodou z dôvodu zvýšenia vlhkosti je málo efektívne (zvyšuje vlhkosť iba krátko po postriekaní) a vhodné akurát v čase po presadení. Inak má veľa nevýhod a pre niektoré rody je zvlášť škodlivé (tučniciam (
Pinguicula) môže spôsobiť hniloby). Náročné na vysokú vlhkosť vzduchu sú autrálske tropické rosičky (
Drosera adelae, D. schizandra, D. prolifera), krčiažniky (
Nepenthes), epifytické bublinatky. Menej náročné sú ostatné rody a najmenej mexické tučnice, pre ktoré je uzavretie do vitríny až škodlivé.
PS: mäsožravé rastliny sú oveľa citlivejšie na pestovateľské prešľapy ako bežne pestované izbové rastliny. Preto, kde sa udáva, že rastlina znesie max. 30 °C, nemôžeme očakávať, že s úspechom zvládne 40 °C zavretá v akváriu za oknom počas letných horúčav a to, že počas vegetácie väščina druhov neznesie preschnutie substrátu znamená, že uschnú do niekoľkých minút, nie dní,...
A na záver na rozptýlenie -
veršovaný návod na pestovanie mäsožravých rastlín - Vadí vám tá veľká mucha? - Plantae journal
